Omyl pána Hayerdhála

Cesta na Tahiti, Markézy a Rapa Nui - Veľkonočný ostrov Autor knihy M i l a n A u g u s t í n je okrem literárnej tvorby aj výtvarne činný. Pri svojich početných zahraničných cestách vytvoril stovky kresieb, skíc a poznámok, z ktorých následne vzniká plejáda olejov. Z jeho paci? ckej cesty zatiaľ vznikli obrazy z markézskeho ostrova Oa Hiva, ale najmä z ostrova Rapa Nui, teda známeho Veľko-nočného ostrova, kde ho zaujala neskutočná až mystická atmosféra tohto ostrova v premenách živlov tvoria-cich tamojšie počasie. Dr. Milan Rastislav Štefánik bol prvým slovenským fotografom v Paci? ku, konkrétne vo Francúzskej Polynézii, a aj autorom prvého známeho aktu v slovenskej fotogra? i z prostredia Tahiti. Martinský rodák Milan Thomka Mitrovský, maliar druhej generácie slovenských výtvarníkov 20. storočia, umelec širokého rozhľadu a literárneho vzdelania, namaľoval v tridsiatych rokoch minulého storočia pod dojmom spomienok na Štefánikovo pôsobenie v Polynézii obraz s polynézskym motívom, ktorý nazval Milenci z Tahiti.Milan Augustín je však prvým výtvarníkom zo Slovenska, ktorý kreslil a maľoval v prostredí polynézskych ostro-vov. Dokonca priniesol a zanechal povestný pútnický kameň – jaspis z banskoštiavnickej Kalvárie na hrobe francúzskeho maliara Paula Gauguina v osade Atuona na ostrove Oa Hiva. Z tejto cesty vznikol rad olejových kompozícií prezentujúcich markézske krajiny, ako aj koexistenciu kamenných monumentov – ahu – s moai, ktoré vytvorili dávni obyvatelia ostrova Mata-ki-te-rangi (Očí upretých do neba) s ostrovnou krajinou, ktorú pred miliónmi rokov vytvorili desiatky malých a veľkých vulkánov.Omyl pána Heyerdahla je jedinečným titulom v Augustínovej bibliogra? i. Jej témou je pozemský svet ako celok, od najstarších čias dodnes. Je to goethovský svet v kvapke vody. Je to laboratórna analýza ľudských kultúr a civilizácií, zážitkových slojov, vrstiev a štruktúr biosféry premietnutých cez zrenicu cestovateľovho oka. Kinematogra? a sui generis.Žánrovou osou monumentálne koncipovanej eseje Omyl pána Heyerdahla je cestopis – menovite detailne organizačne i materiálne pripravená cesta autora do Polynézie, ku ktorej ho viedol na jednej strane záujem o osudy Paula Gauguina počas jeho pobytu na Tahiti a na ostrove Oa Hiva na Markézach, osudy Milana Rastislava Štefánika v súvislosti s jeho pobytom tamtiež, ale najmä nová možnosť cestovať letecky z Markézskych ostrovov na Veľkonočný ostrov Rapa Nui, ktorého záhady učarili svetu pred desaťročiami, najmä po tom, čo ich preslávil Thor Heyerdahl svojím bohato medializovaným projektom z konca päťdesiatych rokov minulého storočia, Kon-Tiki. Táto skutočnosť je tematickou osou diela.Hayerdhal – z hľadiska formálnej logiky správne – hľadal zdroj osídlenia ostrova v najbližšom civilizačnom centre. Osou tohto predpokladu je však zároveň aj vylúčenie inej možnosti. Práve tu, pri tomto bode Heyerdahlovej teórie, sa Augustínovo koncepčné historiogra? cké myslenie naplnilo nepokojom iného poznania. Pravdaže nie je vylúčené, že naprávaním „omylu“ pána Heyerdahla sa nedáme uchvátiť „omylom“ pána Augustína. Autor si však uvedomuje veľmi jasne, že sa pohybuje na pôde myšlienkových experimentov a historických modelov, keď uvedené uzatvára slovami: „Je to len moja romantická predstava alebo úzky pásik nádeje a svetla v temnote? Budúcnosť vie vždy pripraviť mnohé prekvapenia, verím, že aj v prípade ostrova Očí upretých do neba, to bude tak…“